Maťa:)

    Bol raz jeden človek, ktorý žil vo veľkej biede. Uctieval si však svätého Mikuláša a vrúcne sa k nemu modlieval. A tak si svätec povedal, že zostúpi na zem a že mu pomôže.
    Keď prišiel do jeho domu a videl, že naozaj nemá z čoho žiť, rozhodol sa mu pomôcť.
    Svätec ukázal prstom na kameň, ktorý ležal na dvore,
a kameň sa hneď premenil na žiarivé zlato.
    „Chceš toto zlato?“ spýtal sa svätec úbožiaka.
    Muž sa hlboko poklonil a povedal:
    „Nie, nechcem.“
    Svätcovi zažiarili oči šťastím a povedal:
    „Syn môj, veľmi si ma potešil. Teraz viem, že si naozaj vykročil na cestu dokonalosti.“
    Muž povedal:
    „Nie, zlato nechcem. Čo by som naozaj chcel, je tvoj prst.“

=> Boh sa nám daroval celý. A my zázraky nerobíme. Prečo?