Akýsi pútnik kráčal poľným chodníkom, keď v tráve na jeho okraji zbadal čosi zvláštne, vyzeralo to ako kameň.
„Je to had,“ pomyslel si.
Had sa vztýčil a smrteľne ho poštípal.
A potom šiel tým istým chodníkom iný pútnik. Aj on zbadal kameň zvláštneho tvaru.
„Je to vtáčik,“ povedal si.
A vtáčik zatrepotal krídlami a odletel.
Na tmavej opustenej ceste zastalo auto s prepichnutou pneumatikou. Vodič vystúpil a zistil, že nemá zdvihák. Už sa ho zmocňovalo zúfalstvo, keď v diaľke zazrel svetielko. Bolo tam akési hospodárstvo.
Vybral sa pešo tým smerom a cestou začal premýšľať:
„A čo keď mi neotvoria?“ „A čo keď nebudú mať zdvihák?“ „A čo keď mi ten sedliak nebude chcieť ten zdvihák – ak ho má – požičať?“
Pri každej úzkostlivej otázke jeho pobúrenie rástlo a keď konečne prišiel k domu a sedliak mu otvoril, bol taký rozzúrený, že ho udrel päsťou do tváre a zareval: „Zožer si ten svoj hnusný zdvihák!“
=> Či sa ti to páči, alebo nepáči, smer tvojej cesty, ktorá sa volá život, určujú tvoje myšlienky. Ak máš myseľ plnú skľúčenosti a sklamania, žiješ v ich zajatí. Povedz chlapovi, že je hlúpy. A hlúpym sa stane.
Komentáre