Maťa:)

O čom film vypovedá?

Film rozpráva príbeh Oskara Schindlera, pričom si za podklad berie knihu Thomasa Keneallyho - Schindlerova archa. Zachytáva tú časť života Oskara Schindlera, ktorá ovplyvnila životy mnohých ľudí nielen priamo ale aj nepriamo prostredníctvom posolstva, ktoré v sebe nesie. Na časovej osi nás film prenesie o 60 rokov späť do obdobia 2. svetovej vojny. Postupne nám odhaľuje osud poľských Židov v meste Krakow. V roku 1939 do Krakowa prichádza Oskar Schindler (Liam Neeson), ktorého hlavným cieľom je vybudovanie čo najväčšieho bohatstva. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa mu má byť továreň na smaltované nádoby, ktorá je umiestnená na okraji novovzniknutého krakowského ghetta. Ako lacná pracovná sila mu slúžia Židia, ktorých získava za pomoci židovského účtovníka Itzhaka Sterna (Ben Kingsley). Továreň úspešne funguje a Oskar Schindler bohatne a bohatne.

Ďalšou významnou postavou príbehu je Aman Goeth, ktorý je správcom ghetta a neutajovaným násilníkom. Medzi jeho „záľuby“ patrí strieľanie po Židoch z balkóna svojej správcovskej rezidencie. Rád pije, miluje ženy, ale pôsobí strateným dojmom, keď nielenže nevie, čo so sebou, ale trpí komplexami, ktoré si kompenzuje budovaním autority na základe strachu.

V Schindlerovej továrni má každý Žid zabezpečený naozaj neuveriteľný život oproti ostatným, keďže základom komunikácie tu nie je bitka, týranie, ponižovanie či zabíjanie, ale rešpektovanie jednotlivca ako pracovníka a postupom času aj ľudskej bytosti. Po začatí odsunov Židov do Osvienčimu sa Schindler rozhodne pre záchranu „svojich Židov“ a za pomoci Sterna vytvára preslávený zoznam, ktorý pre zapísaných znamená vykúpenie pred istou smrťou. Novootvorená továreň v Československu sa stáva dočasným útočiskom pre Schindlera a jeho Židov, ktorí sa dožívajú ukončenia vojny a vidiny budúceho života.

Kto bol Oskar Schindler?

Oskar Schindler sa narodil v roku 1908 v mestečku Svitavy v regióne Sudety, kde má od roku 1994 pamätnú dosku s textom: Nezabudnuteľnému záchrancovi životov 1200 prenasledovaných Židov. Jeho otec vybudoval továreň, z ktorej slušne profitoval. Oskar sa vo veku 20 rokov oženil s Emilie, dcérou farmára.

V 30-tych rokoch 20. storočia padla továreň Schindlerovcov za obeť hospodárskej kríze a Oskar začal pracovať ako obchodný zástupca pre elektrárenskú spoločnosť. V roku 1939 odišiel do Krakowa, kde prevzal skonfiškovanú továreň na smaltované nádoby. Aby si udržal svoje postavenie spolupracoval a stretával sa s nacistickými predstaviteľmi.

Postupom času si však čoraz viac uvedomuje nezmyselnosť a hrôzostrašnosť činov, ktoré sa dejú okolo neho. Veľmi silno ho ovplyvňuje veľké množstvo incidentov, ktorých bol svedkom či už priamo v jeho továrni alebo na uliciach či v spoločnosti správcu tábora. Jeho silnou obsesiou sa stáva snaha zachrániť, čo najväčší počet Židov. V mene tohto cieľa kšeftuje, intriguje a podpláca.

Hoci to pracovníci nevedeli, Schindler im pomáhal aj falzifikovaním záznamov. Starých ľudí zaznamenával o 20 rokov mladších, deti v záznamoch viedol ako dospelých. Právnici, doktori a inžinieri boli registrovaní ako mechanici, kováči a pod. Nespočetné množstvo životov zachránil takýmto spôsobom pred vyraďovacou komisiou, ktorá opakovane kontrolovala jeho záznamy.

Oskar Schindler bol mnohými označený za kontroverznú postavu. Vo Svitavách mal prezývku Schindler - gauner. Bol členom nacistickej strany NSDAP a nemeckej výzvednej služby Abwehr. Bol charizmatický, vedeli si získať náklonnosť, miloval ženy a ony milovali jeho. Hral na dve strany. Získal veľké bohatstvo, aby ho vzápätí minul na záchranu 1200 ľudských životov.

Po vojne emigroval do Argentíny, kde strávil 10 rokov. Potom opustil svoju ženu a vrátil sa späť do Nemecka. Zvyšok jeho života sa o neho starali jeho Židia. V roku 1961 bol poctený zasadením stromu na jeho počesť v Aleji spravodlivých v jeruzalemskom múzeu Yad Vashem. Zomrel v roku 1974 a bol pochovaný v Izraeli na katolíckom cintoríne na vrchu Sion v Jeruzaleme.

Najsilnejšie filmové scény

Oskar Schindler sponad mesta sleduje prebiehajúce rabovanie, vyháňanie a zhromažďovanie Židov, ktorých odvlečú do tábora, keď ho v množstve ľudí upúta dievčatko, ktoré sa snaží skryť pred nemeckými vojakmi. Celá scéna je úžasne umocnená tým, že jedinou farbou na plátne je červený kabátik malého dievčatka.



Židovský chlapec odchádza zo správcovej rezidencie potom, čo mu odpustil, že sa mu nepodarilo vydrhnúť vaňu do biela. Kráča späť do tábora s vedomím, že bol omilostený. Zrazu sa vedľa neho zapráši zem pod tlakom zo strely a po ďalšej rane padá mŕtvy k zemi.

Židovské ženy, ktoré mali byť transportované do Schindlerovej novej továrne boli omylom prepravené do Osvienčimu, kde v obrovskej umyvárni čakajú na údajnú dezinfikáciu, pričom vedia, že z potrubia sa môže čoskoro pustiť plyn. Kričia a plačú, matky držia svoje deti, objímajú sa navzájom a vtom sa pustí zhora voda...

Oskar Schindler sa lúči so svojimi Židmi pred továrňou krátko po ukončení vojny a prepadá plaču a zúfalstvu a neustále opakuje, koľko Židov mohol ešte zachrániť, ukazuje na svoje auto a vyčísľuje jeho hodnotu počtom židov...

Záverečnou scénou filmu bolo dokonané prepojenie so súčasnosťou, keď skutoční zachránení Židia spolu so svojimi hereckými zástupcami ukladajú kameň za kameňom na hrob Oskara Schindlera.